2. Menné posunky

Menné posunky sa využívajú len vtedy, keď je nositeľ daného menného posunku neprítomný alebo sa o ňom hovorí v tretej osobe. Na oslovovanie sa používa častejšie dotyk na rameno druhej osoby alebo mávanie rukou smerujúce na druhú osobu, prípadne blikanie ako spôsob upútania pozornosti. Nie je bežné, aby sa v dorozumievaní oslovovalo menným posunkom, pretože ide o priamu komunikáciu „tvárou v tvár“. Menné posunky môžu mať nepočujúce osoby, ba i počujúce osoby. Zväčša tí, ktorí sa pohybujú v komunite nepočujúcich a používajú posunkový jazyk, rešpektujú práva nepočujúcich, poznajú túto problematiku a v tejto problematike sa aj angažujú. Sú to napríklad rodičia nepočujúcich detí, počujúce deti nepočujúcich rodičov (CODA), študenti kurzu posunkového jazyka, tlmočníci, pedagógovia. V komunite nepočujúcich sa vyskytuje tzv. nepísané pravidlo, že menné posunky nepočujúcim osobám, ba i počujúcim osobám môžu dať len nepočujúci posunkujúci.

Menné posunky môžeme klasifikovať do troch kategórií:

  • menné posunky závislé od hovoreného (väčšinového) jazyka, ktoré sa delia na:
    • transliterované – na základe doslovného alebo čiastočného prekladu priezviska v hovorenom jazyku do posunkového jazyka (ide o kalk). Uvádzame príklady:
      • jedna osoba má svoje vlastné priezvisko Mrkvička, tak má menný posunok MRKVA;
      • druhá osoba má svoje priezvisko Horňáček, z toho vyplýva, že prvá časť slova sa podobá slovu hory, tak bude mať menný posunok HORY,
      • tretia osoba má priezvisko Horváth, ktorý sa na prvý vizuálny pohľad môže podobať slovu Chorvátsko, daná osoba tak bude mať menný posunok CHORVÁTSKO;

 

    • inicializované – tvar ruky reprezentuje prstový znak, ktorým sa začína prvým písmenom v priezvisku, prípadne v rodnom mene. Prstové znaky tvoria jednoručnú prstovú abecedu, dvojručnú prstovú abecedu a pomocné artikulačné znaky. Môžeme uviesť jeden príklad: priezvisko Varga bude mať menný posunok znázorňujúci prstový znak V (zovretá päsť so vztýčeným palcom a prostredníkom oddeľujúcimi od seba) s opakovaným kruhovým pohybom alebo opakovaným priamočiarym pohybom od tela von podľa prvého začiatočného písmena slova;
    • daktylované pomocou prstových znakov – vydaktyluje sa celé priezvisko, zväčša krátke priezviská, častejšie trojpísmenové priezviská, napríklad osoba má priezvisko Gál, tak sa môže vydaktylovať dvojručnou prstovou abecedou: G-L.

  • menné posunky nezávislé od hovoreného jazyka, sú teda deskriptívne (opisné) a delia sa na:
    • vonkajšiu charakteristiku – na základe priamej výraznej črty nositeľa, napr. vlasy, tvár, telo, ozdoby na tele, oblečenie,
    • vnútornú charakteristiku – na základe výraznej povahovej vlastnosti osoby, napr. usmievavý, bláznivý, špekulant, plačlivý,
    • obľúbenú činnosť – na základe nejakých záujmových aktivít alebo činov, napr. vrh guľou, pozorovanie nebeských telies, jazdenie na motocykli, tanec,
    • typické gesto - na základe typického a výrazného gesta, ktoré nositeľ vykonáva, napr. hodinové ručičky tik-tak, kladné alebo záporné hlasovanie,
    • jednorazovú udalosť – na základe jednorazovej udalosti, ktorá sa nositeľovi stala a ostatným utkvela v pamäti, napr. kostým Supermana na určitej udalosti (posunok SUPERMAN), podarené zapálenie ohňa na mokrom ohnisku (posunok ČERT), počas jednej aktivity sa mu stal úraz na čele (posunok JAZVA-NA ČELE);

  • menné posunky kombinované, kde kombinácia dvoch motivácií menných posunkov môže vznikať týmito spôsobmi:
    • kombinácia menného posunku závislého od hovoreného jazyka a nezávislého od hovoreného jazyka, napr. osoba Matovič má menný posunok, ktorý je závislý od inicializovaného priezviska M a zároveň od vizuálno-deskriptívnej povahy jazyka na základe obľúbenej činnosti, a to poukázaním na papierové fakty; daný posunok sa vyjadruje súbežne zložením z dvoch posunkov;
    • kombinácia dvoch menných posunkov nezávislých od hovoreného jazyka, napr. osoba, ktorá má úplne iné priezvisko nezávisle od hovoreného jazyka a je motivované dvoma posunkami ČAU (gesto/posunok pozdravu) a VLNITÉ-VLASY (vonkajšia charakteristika);
    • kombinácia dvoch menných posunkov závislých od hovoreného jazyka, napr. osoba Ramacsay má menný posunok motivovaným dvoma slovami: Rama ako MASLO a -csay, ktorý je podobný slovu čaj, tak má osoba menný zložený posunok s postupnou sekvenciou: MASLO ČAJ.

Posunkujúci ako nositelia menných posunkov môžu mať menné posunky okrem vlastných aj dedičné od rodičov, od manžela, súrodenca, či menovca. Ako sme vyššie uviedli, posunkujúci zväčša používajú menné posunky s použitím hovoreného komponentu na základe svojho priezviska, napr. Mrkvička, Horváth, Novák. Niekedy sa používajú menné posunky s vyjadrením hovoreného komponentu na základe rodného mena, ktoré sa v komunite nepočujúcich vyskytujú výnimočne. Sú to mená napr. Angela, Denisa, Diana, Eliška, Ivica, Karin, Linda, Ľudmila, Miriam, Nela, Nina, Petronela, Vanda.