3. Slovesá

3.2. Zhodové slovesá

Zhodové1 slovesá sú také slovesá, ktoré menia, modifikujú svoju posunkovú formu v závislosti od argumentov osoby – subjektu a objektu. Argumenty osoby vychádzajú z referenčných miest subjektu a objektu2. Pri modifikácii dochádza k zmene smeru dráhového pohybu od určitého referenčného miesta subjektu k referenčnému miestu objektu alebo k zmene orientácie ruky smerom k subjektu alebo k objektu. Zhodové slovesá môžu mať dva argumenty osoby vyjadrujúce subjekt a objekt (dvojitá zhoda) alebo jeden argument vyjadrujúci subjekt alebo objekt (jednoduchá zhoda).

Zhodové slovesá, ktoré vykazujú dva argumenty, sú také slovesá, do ktorých sú včlenené, inkorporované osobné zámená vyjadrujúce subjekt a objekt. Môžeme uviesť príklady:

  • IX1-POSLAŤ-IX2 (1POSLAŤ2) – dráhový pohyb ruky sa začína od referenčného miesta posunkujúceho (začiatočný bod), čiže od subjektu komunikácie a končí sa na referenčnom mieste adresáta (konečný bod), teda objektu komunikácie,
  • IX1-POSLAŤ-IX3 (1POSLAŤ3) – dráhový pohyb ruky vychádza od posunkujúceho a končí sa na referenčnom mieste tretej osoby,
  • IX2-POSLAŤ-IX1 (2POSLAŤ1) – dráhový pohyb ruky od adresáta k pozícii posunkujúceho,
  • IX3-POSLAŤ-IX1 (3POSLAŤ1) – dráhový pohyb ruky vychádza od tretej osoby smerom k posunkujúcemu.

Môžeme ilustrovať iný príklad posunku SPÝTAŤ-SA – dráha pohybu od posunkujúceho smerom k adresátovi alebo tretej osobe sa vykonáva rovnako ako pri posunku POSLAŤ, ale výnimočne iný pohyb sa vykonáva od adresáta alebo tretej osoby k posunkujúcemu pre skôr nejasnú artikuláciu ruky v posunkovom priestore počnúc od začiatočného bodu, v tomto smere začiatočný bod začína od brady posunkujúceho a oblúkovým pohybom smeruje k hrudi posunkujúceho.

Ďalšie zhodové slovesá, ktoré obsahujú jeden argument, sú také slovesá, do ktorých sú inkorporované osobné zámená vyjadrujúce vzťah k danému subjektu alebo objektu. Na rozdiel od predchádzajúcich zhodových slovies, ktoré v sebe zahŕňajú subjekt a objekt, tieto zhodové slovesá:

  • buď zahŕňajú len subjekt lokalizovaný na príslušnej pozícii subjektu, napr. keď ide o sloveso mať, teda
    • MAŤ-IX1 (MAŤ1) – pozícia a pohyb ruky smeruje len k subjektu (konečný bod), teda k referenčnému miestu posunkujúceho, čiže daná osoba vlastní (niečo),
    • MAŤ-IX2 (MAŤ2) – pozícia a pohyb ruky smeruje k subjektu – adresátovi,
    • MAŤ-IX3 (MAŤ3) – pozícia a pohyb ruky smeruje k subjektu – tretej osobe,

  • alebo zahŕňajú len objekt lokalizovaný na príslušnej pozícii objektu (konečný bod), napr. keď ide o sloveso učiť vo význame učiť niekoho, t. j.
    • UČIŤ-IX2 (UČIŤ2)3 – pozícia a pohyb ruky smeruje len k objektu – k adresátovi,
    • UČIŤ-IX3 (UČIŤ3) – pozícia a pohyb ruky smeruje k objektu – tretej osobe,
    • UČIŤ-IX1 (UČIŤ1) – pozícia a pohyb ruky smeruje k objektu – posunkujúcemu.

Aj zhodové slovesá môžu vykazovať aspekt, ktorý vyjadruje informáciu o trvaní a frekvencii deja. Uvedieme príklad slovesa OPÝTAŤ-SA, ktorý môže artikulovať:

  • trvanie činnosti: NEUSTÁLE-SA-OPÝTAŤ (vo význame: adresát sa chcel opýtať posunkujúceho bez prerušenia, ak od neho nedostal odpoveď) – realizuje sa neustálym opakovaním pohybu ruky,
  • frekvenciu činnosti: PRAVIDELNE/STÁLE-SA-OPÝTAŤ – najskôr sa artikuluje posunkom OPÝTAŤ-SA, nasleduje krátka pauza, zase sa artikuluje totožným posunkom OPÝTAŤ-SA, potom krátka pauza, opätovne sa artikuluje totožným posunkom OPÝTAŤ-SA.

Existuje ďalšia kategória slovies, ktorá môže spadať pod zhodové slovesá, a to recipročné slovesá. Tie tvoria slovesá, pri ktorých sa na jednom deji naraz vzájomne zúčastňujú dvaja účastníci, môžu to byť dva subjekty alebo dva objekty, napr. BYŤ-SPOLU, HÁDAŤ-SA, CHODIŤ-SPOLU.

Rozdiel medzi zhodovými slovesami s dvojitou zhodou a zhodovými slovesami s jednoduchou zhodou. Zhodové slovesá s jednoduchou zhodou, ktoré majú jeden argument osoby, nevykonávajú smer pohybu od začiatočného bodu ku konečnému bodu, ale sú tzv. lokalizačné, keďže sú orientáciou ruky (napríklad MAŤ1, MAŤ2, MAŤ3), prípadne i pohybom (UČIŤ1, UČIŤ2, UČIŤ3), smerované k referenčnému miestu subjektu alebo objektu. Obrátene, zhodové slovesá s dvojitou zhodou, ktoré majú dva argumenty osoby, vykonávajú dráhový pohyb od jedného začiatočného ku konečnému bodu. Napríklad: 1POSLAŤ2 – dráhový pohyb ruky sa začína od začiatočného bodu posunkujúceho, čiže od subjektu komunikácie a končí sa na konečnom bode adresáta, teda objektu komunikácie,

Poznámky:

  • 1 - Zhodu možno všeobecne definovať ako zhodu medzi dvoma prvkami, ktorými sú určité znaky, ako je osoba, číslo a rod (porov. Závodný, 2016). Vo väčšine skúmaných posunkových jazykov možno pri určitých slovesách realizovať zhodu pomocou určitých miest v posunkovom priestore. Tieto miesta sú konvenčne umiestnené podľa gramatických pozícií osôb (posunkujúci, adresát a tretia osoba). Okrem priestorovej zhody sa vykazuje, že sa sloveso zhoduje so subjektom alebo objektom v osobe a čísle, teda je od neho závislé.

  • 2 - V citátovej podobe každý posunok zhodového slovesa vytvára dráhový pohyb od pozície posunkujúceho smerom k pozícii adresáta, napr. 1SPÝTAŤ-SA2.

  • 3 - Niektoré slovesá môžu mať dvojaký status. To znamená, že sloveso môže byť zhodové v jednom kontexte, napr. UČIŤ ŠTUDENT (slovesný posunok smeruje k pozícii tretej osoby ako študenta) a jednoduché v inom kontexte, napr. UČIŤ POSUNKOVÝ JAZYK (slovesný posunok nevykazuje žiadny smer k určitým osobám, len k neutrálne pozícii tzv. adresáta).