3. Slovesá

3.1. Jednoduché slovesá

Jednoduché slovesá sú také slovesá, ktoré nemenia, nemodifikujú svoju posunkovú formu. Všetky parametre manuálnej zložky zostávajú zachované. Zväčša sú to také slovesá, ktoré sú artikulované na tele, teda majú kontakt s časťou tela, napríklad naučiť sa (čelo), pochopiť (čelo), alebo v tesnej blízkosti tela, napríklad naučiť sa (pri hlave), rozumieť (pri čele). Okrem nich jestvujú jednoduché slovesá artikulované v neutrálnom priestore, napríklad môcť, posunkovať, prosiť. Ale mnohé jednoduché slovesá môžu byť ohýbané – modifikované pre spôsob, aspekt a intenzifikáciu (Johnston – Schembri, 2007).

Spôsob sa vzťahuje na modifikáciu slovies, ktoré vykazujú, ako sa činnosť vykonáva. V slovenčine sú informácie o spôsobe často obsiahnuté v samostatných slovách – príslovkách, ktoré sa môžu objaviť vedľa slovesa, a nie ako modifikácia slovesa, napr. Rýchlo beží. Pracovala veselo. SPJ môže podobne ako slovenčina obsahovať samostatné príslovky, zároveň môže obsahovať aj slovesný spôsob, a to modifikáciou spôsobu manuálnej tvorby slovesa súčasne s nemanuálnymi prostriedkami.

Vďaka špecifickej vlastnosti simultánnosti (napr. manuálna zložka súčasne s nemanuálnou zložkou) sa v SPJ spôsob môže prejavovať takto:

  • POCTIVO-PRACOVAŤ – vyznačuje sa zrýchleným a krátkym priamočiarym opakovaným pohybom rúk, vážnym výrazom tváre s orálnym komponentom M,
  • ZNECHUTENE-PRACOVAŤ – artikuluje sa pomalým a väčším oválnym opakovaným pohybom rúk, znechuteným výrazom tváre s orálnym komponentom: mierne vyplazený jazyk,
  • SMUTNE-PRACOVAŤ – realizuje sa klasickým priamočiarym opakovaným pohybom rúk, smutným výrazom tváre s orálnym komponentom: kútiky úst smerom nadol.

Aspekt sa používa na vyjadrenie informácií o trvaní a frekvencii deja, no nie o skutočnom čase, v ktorom dej nastal. Aspekt teda opisuje, ako sa činnosť vyvíjala v čase, nie jej umiestnenie v konkrétnom čase. Pre názornosť uvedieme príklad slovesa v SPJ, ktoré môže vykazovať frekvenciu činnosti: STÁLE-ZABÚDAŤ – vyznačuje sa trojnásobným opakovaním parametra pohybu oproti citátovej forme posunku ZABUDNÚŤ.

Intenzifikácia ako zosilnenie intenzity významu slovesa sa signalizuje vyjadrením orálneho komponentu súčasne buď predĺžením počiatočného podržania posunku, po ktorom nasleduje prudké uvoľnenie (napr. ÚPLNE-POCHOPIŤ, ÚPLNE-ROZUMIEŤ), alebo predĺžením fázy realizácie posunku (napr. PLYNULE-POSUNKOVAŤ, VEĽMI-DOBRE-POZNAŤ), či zmenou pohybu z opakovaného na jednoduchý (napr. DOBRE-ZAPAMÄTAŤ, VEĽMI-SA-SNAŽIŤ), prípadne čiastočnou zmenou parametra pohybu (napr. ÚPENLIVO-PROSIŤ, SÚRNE-POTREBOVAŤ).