2. Zámená

2.8. Výskyt a postavenia zámen

Výskyt osobných zámen

Keďže v posunkovom jazyku neexistuje skloňovanie a časovanie, ak chceme získať informácie o tom, kto sa podieľa na činnosti, je nutné do viet vkladať subjekt napr. vo funkcii podstatného mena či osobného zámena. Výnimku tvorí subjekt v podobe osobného zámena ja, ktorého vkladanie do viet je fakultatívne. Názorne uvedieme príklady jazykového prejavu figurantky:

  • IX3 MANŽEL MÔJ (To je môj manžel.) – posunkujúca vykazovala subjekt zastúpený osobným zámenom ON,
  • AHA ROZUMIEŤ (Aha, rozumiem!) – posunkujúca nevykazovala žiadny subjekt, tak ide o prejav v prvej osobe singuláru.

Postavenie osobných zámen

Posunkový jazyk má špecifickú vlastnosť, a to priestorovosť, teda využíva produkciu posunkov v posunkovom priestore. Vďaka nemu posunkujúci dokážu identifikovať referenty, preto odkazovanie na subjekty formou osobných zámen nemusí byť výlučne len na začiatku vety, ale môže byť na inej pozícii vety. Názorne uvedieme príklady jazykového prejavu figurantky:

  • PRIEZVISKO JEHO ONI-ŠTYRIA DOBRE PAMÄTAŤ JEHO (Títo štyria si dobre zapamätali jeho priezvisko.) – vo vete sa subjekt ONI-ŠTYRIA vykazuje až v treťom poradí výpovede zo šiestich artikulovaných manuálnych posunkov,
  • NIE NEROZUMIEŤ IX2 (Nie, nerozumieš!) – vo vete sa subjekt ty vyskytuje až na konci vety.

Zdvojenie zámen

Pri posunkovom prejave sa zvyčajne vyskytuje zdvojenie zámen. Prvé zámeno predstavuje osobné zámeno, ktoré zvyčajne stojí na začiatku vety. Druhé zámeno, ukazovacie (anafora), obvykle stojí na konci vety. Môže sa vyskytovať iné poradie dvoch zámen, teda prvé zámeno ako anafora sa môže vyskytovať hneď za podstatným menom a druhé zámeno tiež ako anafora sa môže vyskytovať za nejakým slovným druhom, avšak vždy odkazuje na referenčné miesto príslušného subjektu. Názorne uvedieme príklady jazykového prejavu figurantky:

  • IX3 KTO IX3 (Kto je to?) – na začiatku vety sa vykazuje osobné zámeno tretej osoby singuláru, následne sa za opytovacím výrazom na konci vety vykazuje totožné odkazovacie zámeno smerujúce sa na referenčné miesto tretej osoby,
  • ONI-TRAJA3 PÝTAŤ2 # IX2 NEDOSLÝCHAVÁ IX2 (Títo traja sa ťa pýtali, či si nedoslýchavá.) – v druhej vete súvetia je osobné zámeno druhej osoby singuláru, následne za prídavným menom na konci vety vykazuje totožné odkazovacie zámeno smerujúce sa na referenčné miesto adresáta,
  • MANAŽÉR IX3 ŠIKOVNÝ IX3 (Manažér je šikovný.) – za podstatným menom je odkazovacie zámeno i za prídavným menom vo funkcii predikátu (prísudku) je totožné odkazovacie zámeno odkazujúce na referenčné miesto tretej osoby, teda manažéra.

Postavenie privlastňovacích zámen

Vo vzťahu k podstatnému menu môže byť privlastňovacie zámeno postavené dvomi najčastejšími spôsobmi:

  • pred podstatným menom – príklady jazykového prejavu figurantky: ONI-PIATI POZNAŤ MOJA SESTRA IX3 (Títo piati poznajú moju sestru.), MOJA SESTRA VLASTNIŤ3 DIEŤA (Moja sestra má dieťa.),
  • za podstatným menom – príklady jazykového prejavu figurantky: BRAT MÔJ IX3 DOBRÝ (Môj brat je dobrý.), IX3 MANŽELKA MOJA ZDÔRAZNE-NIE G:no (To nie je moja manželka!).

Pokiaľ stojí privlastňovacie zámeno pred podstatným menom, častejšie sa vyjadruje hovorený komponent celým slovom môj/moja/moje, niekedy len prvou hláskou m. No ak privlastňovacie zámeno stojí za podstatným menom, obvykle sa hovorenými komponentmi nevykazujú slová privlastňovacieho zámena, ale šíria sa hovorené komponenty podstatných mien cez manuálne posunky privlastňovacích zámen, prípadne i ďalej cez manuálne posunky ukazovacích zámen. Názorne uvedieme dva príklady jazykového prejavu figurantky: BRAT MÔJ IX3 DOBRÝ (Môj brat je dobrý.), kde sa hovorený komponent brat šíri aj cez manuálny posunok privlastňovacieho zámena MÔJ, ďalší príklad: BRAT MÔJ IX3 VEĽMI-STRAŠNE ZLÝ (Môj brat je veľmi zlý.), kde sa hovorený komponent brat šíri aj cez dva manuálne posunky zámena MÔJ a IX3.