2. Zámená

2.6. Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámená v SPJ sú posunky, ktoré prostredníctvom ukazovania identifikujú referenty. Konkrétne ukazovacie zámená sa môžu používať na tieto účely:

  • odkazujú na určité osoby, veci, ktoré sa v jazykovom prejave vyskytnú, tiež počet; tieto zámená, tzv. anafory, sa vyskytujú spolu s podstatným menom – zväčša stoja hneď za ním; ich funkcia zahŕňa určenie miesta v syntaktickom priestore pre referent, na ktorý sa môže odkázať; názorne uvedieme príklady jazykového prejavu figurantky, kde tieto anafory stoja hneď za podstatným menom: BABKA IX3 MÔCŤ PÝTAŤ1 (Babka sa ma môže na niečo opýtať.), DEDO IX3 ŽIŤ 3SPOLU3 VNUK (Starý otec žije spolu s vnukom.), alebo stoja ďalej od podstatného mena MANAŽÉR IX3 ŠIKOVNÝ IX3 (Manažér je šikovný.), SLOBODNÝ MUŽ IX3 # IX3 POČÍTAČ KLFM:písať LENIVÝ IX3 (Slobodný muž je lenivý v písaní na počítači.); na rozdiel od osobných zámen nestoja tieto anafory samostatne,

  • odkazujú na opytovací výraz, ich funkcia tiež zahŕňa určenie miesta v syntaktickom priestore pre referent, na ktorý sa môže odkázať (anafory), napríklad: IX3 KTO IX3 (Kto je to?), KTO IXVY NEMAŤ PRÁCA (Kto z vás nemá prácu?),
  • ukazujú na osoby, veci, počet a okolnosti, ktoré sú ľahko zrakom identifikovateľné v reálnom priestore, slúžia ako náhrada za podstatné mená (tzv. demonštratíva, napr. chcem toto a nie toto – reálne ukázanie na pero,
  • ukazujú alebo odkazujú na miesto, kde sa osoby, veci či okolnosti nachádzajú (majú za cieľ identifikovať miesto, nie účastníka komunikácie na danom mieste) – majú príslovkovú funkciu miesta i funkciu predložky (tzv. lokátory), napr. tu, tam, sem, na tomto mieste, na, v.