1. Deiktiká

Skôr ako si opíšeme problematiku zámen, je potrebné priblížiť oblasť deiktík. Vzhľadom na vizuálno-motorickú modalitu sa v produkcii slovenského posunkového jazyka (ďalej len SPJ) často používajú deiktické prostriedky, teda deiktiká, ktoré značia odkazovanie alebo ukazovanie na niekoho alebo niečo. Deiktiká v SPJ sú posunky, ktorými sa ukazuje alebo odkazuje na javy vstupujúce do konkrétnej posunkovej komunikácie. Deiktiká môžu byť tvorené príslovkami miesta, napríklad hore, dolu, von, dnu, tam, tu; príslovkami času, napríklad teraz, včera, zajtra, dlho, často, vlani; predložkami, napríklad na, v, vedľa, pred, za; osobnými zámenami, napríklad ja, ty, on, my, vy, oni; privlastňovacími zámenami, napríklad môj, tvoj, jeho, jej, náš, ich; ukazovacími zámenami, napríklad v slovenčine: ten, tá, to, taký, tohto, tieto; osloveniami, ktoré vyjadrujú upozornenie niekomu oslovenému, napríklad v slovenčine: haló, hej, hejže.

V SPJ sa deiktiká zvyčajne vykazujú dvoma formami: zovretá ruka so vztýčeným ukazovákom a plochá ruka so vztýčeným palcom, avšak používanie týchto foriem nie je ľubovoľné, každá z nich má svoju funkciu, napríklad pri osobných zámenách sa používa forma zovretej ruky so vztýčeným ukazovákom a pri privlastňovacích zámenách forma plochej ruky so vztýčeným palcom. Minimálne sa môže prejaviť i tretia forma, a to zovretá ruka so vztýčeným palcom. Napríklad ak posunkujúci chce odkázať na prítomného referenta, ktorý je za telom posunkujúceho alebo vedľa posunkujúceho, ktorý sa nachádza ďalej od neho na tej strane aktívnej ruky posunkujúceho, používa sa len tvar ruky, a to zovretá ruka so vztýčeným palcom, keďže artikulácia danej ruky je fyzicky jednoduchšia. Deiktiká môžu byť vykonávané manuálnymi i nemanuálnymi prostriedkami (očným pohľadom, predklonom hlavy alebo orientáciou tela) alebo ich kombináciou. Okrem pojmov deiktikum/deiktiká sa používa aj pojem index/indexy.

     

Obr. č. 1 – 3: Tvary rúk vo forme indexu