1. Manuálne a nemanuálne prostriedky posunkového jazyka

Ľudská komunikácia môže byť prejavovaná aj inak, než je verejnosť zvyknutá. Ľudia sú zvyknutí na hovorený jazyk, ktorý sa realizuje ústnou formou a vníma sa sluchom, z toho vyplýva, že ide o auditívno-orálny jazyk. V spoločenstve nepočujúcich posunkujúcich osôb je komunikačným prostriedkom posunkový jazyk. Všeobecne sa posunkový jazyk vyjadruje pohybmi častí tela a vníma sa zrakom, z toho vyplýva, že je to vizuálno-motorický jazyk. Pohyby sa rozdeľujú do dvoch zložiek. Prvú zložku tvoria manuálne prostriedky, ktoré sa realizujú prostredníctvom rúk. Anatomicky sa v jazykovede posunkového jazyka znázorňujú od zápästia až po končeky prstov (porov. anglický výraz hand). Druhú zložku tvoria nemanuálne prostriedky, ktoré sa realizujú zvyškom tela od pása nahor.

Manuálne posunky sa skladajú z menších častí, teda z parametrov:

  • tvar ruky (ako vyzerá konfigurácia ruky/rúk),
  • miesto artikulácie (kde sa vykonáva pohyb ruky/rúk v danom posunkovom priestore),
  • pohyb (ktorým smerom sa orientuje pohyb ruky/rúk, prípadne, či sa (aj) vykonáva zmena tvaru ruky alebo orientácia ruky v rámci jedného posunku),
  • orientácia (na ktorú stranu smeruje dlaň ruky, prípadne i prsty).

Jazykové informácie v posunkovom jazyku nepochádzajú priamo z posunkov vytvorených rukami, ale aj z ostatných častí tela zhruba od bokov nahor, tie sa označujú ako nemanuálne prostriedky.

Posunky samy osebe sú podobné morfémam1 a slovám v hovorených jazykoch. Navyše, slová, vety i texty v ponímaní jazykových prejavov sa vyjadrujú súčasne s intonáciou. V hovorenom jazyku ide o zvukovú moduláciu jazykového prejavu, ktorá sa prejavuje napríklad v melódii, tempe (rýchlosti artikulácie reči), pauze (prestávke), prízvuku (zdôraznení slabiky), dôraze (zdôraznení slova), intenzite hlasu (sile hlasitosti prejavu), emfáze (citovom dôraze).

Podobne v posunkovom jazyku nemanuálne prostriedky vyjadrujú intonáciu. Vďaka nej sa vizuálnym vnímaním rozoznáva rozdiel napríklad medzi oznamovacou vetou a opytovacou vetou či rozkazovacou vetou. Medzi nemanuálne prostriedky sa zaraďujú tieto artikulátory (artikulačné orgány): napríklad horná časť tela, hlava, obočie, oči, nos, líca, ústa, pery, zuby, jazyk. Tieto orgány sa spoločne s rukami podieľajú na tvorbe posunkovania.

Posunok je „verbálna nonvokálna formálno-obsahová jednotka posunkového jazyka, ktorá súbežne spája manuálne a nemanuálne nositele významu“ (Vojtechovský, 2022, s. 9).

Jednotlivé posunky môžu byť manuálne vyjadrené jednou rukou (napr. matka, otec) alebo dvoma rukami (napr. auto, lietadlo). Na dvojručných posunkoch sa môžu podieľať dve aktívne ruky (napr. auto, lietadlo) alebo jedna ruka je aktívna a tá druhá pasívna (napr. maslo, maľovať). Pokiaľ ide o pasívnu ruku, vždy vytvára miesto artikulácie pre aktívnu ruku. Rovnako dvojručné posunky sa delia na symetrické posunky, v ktorých majú obe ruky zhodný tvar (napr. auto, lietadlo), a asymetrické posunky, v ktorých je každá ruka v inom tvare (napr. maľovať, kľačať).

Poznámky:

1 - Morfému chápeme ako najmenšiu časť slova, ktorá má vecný význam (napr. pra-človek, ryb-ár) alebo gramatický význam (napr. pra-človek, ryb-ár) (porov. Kačala a kol., 2003).