Gramatika posunkov, viet a textov slovenského posunkového jazyka

8. Nemanuálne prostriedky v posunkovom prejave

8.5. Zisťovacia a doplňovacia otázka

Zisťovacie otázky sa pýtajú na to, či je daná odpoveď platná, teda sú to otázky, na ktoré sa odpovedá výrazmi áno alebo nie. Napr. otázky: Vieš sa lyžovať? Chceš čaj? Pozeráš basketbal? Tento typ otázky je charakterizovaný nemanuálnym správaním: zdvihnutím obočia a miernym predklonom hlavy dopredu, prípadne i hornej časti trupu mierne dopredu alebo miernym záklonom nahor. Vo väčšine prípadov sa nemanuálne správanie výraznejšie prejavuje na konci otázky. Posunkujúci nie vždy reaguje posunkami ÁNO alebo NIE. Môže reagovať napríklad posunkami PRAVDA-IX₂, SPRÁVNE-IX₂, SÚHLASIŤ-IX₁.

Doplňovacie otázky slúžia na získanie nejakých ďalších doplňujúcich informácií, ktoré sú zastúpené rôznymi opytovacími výrazmi, napr. KTO, ČO, KDE, KEDY, KAM, PREČO. Tento typ otázky je charakteristický nemanuálnym správaním: zvraštením obočia a miernym predklonom hlavy dopredu, prípadne i hornej časti trupu dopredu.

Používanie jazyka je forma sociálneho správania (pragmatika¹). Posunková komunikácia môže prebiehať formálne, napr. na pracovnom zasadnutí, a neformálne, napr. na stretnutí s priateľom. Každá situácia si teda vyžaduje určitý komunikačný register: používanie jazyka je prispôsobené danej situácii. Pri neformálnej komunikácii s priateľom sa používajú aj doplňovacie otázky, ktoré sa vyjadrujú neformálne, priateľsky z pragmatického hľadiska, preto sa namiesto zvraštenia obočia zvyčajne charakterizuje týmto nemanuálnym správaním: zdvihnutím obočia a miernym predklonom hlavy dopredu, prípadne i hornej časti trupu mierne dopredu, napr. [AKO-SA-MÁŠ?]^DOP (Ako sa máš?), RODINA ŠPC_O:plocha₃ PÝTAŤ₂ [KTO IX₂]^DOP (Celá rodina sa pýta, kto si.).

Poznámka:

1 - Pragmatika sa všeobecne chápe ako teória používania jazyka, zameriava sa teda na význam jazykových prvkov v kontexte (Quer a kol., 2017) alebo ako štúdium vzťahu medzi kontextom a významom v jazyku (Johnston – Schembri, 2007). Konkrétne skúma, ako je jazyk ovplyvnený situáciou, v ktorej sa používa.