Gramatika posunkov, viet a textov slovenského posunkového jazyka
6. Klasifikátory a špecifikátory tvaru a veľkosti
V jazykovom prejave posunkujúcich sa často vyskytujú aj klasifikátory a špecifikátory tvaru a veľkosti1.
Klasifikátor je jazykový prostriedok, ktorý zastupuje podstatné meno, to môže byť živé alebo neživé. Odkazuje na nejakú vlastnosť predmetu mena. Tvorí tvar ruky, ktorý odráža určitú tvarovú vlastnosť vizuálne prezentovaného predmetu. Spoločne s pohybom sa podieľa na činnosti deja. Uvedieme príklad: Človek vystúpil z autobusu. – najprv sa vyjadruje lexikálny posunok podstatného mena AUTOBUS, po ňom sa vysloví klasifikátor vozidla na pasívnej ruke. Konkrétny tvar ruky, ktorý znázorňuje celý predmet – plochá ruka so vztýčeným palcom – predstavuje geometrickú vlastnosť vozidla, teda označuje danú kategóriu vozidiel. Pohyb vozidla vyjadruje sloveso existencie „byť na mieste”. Potom sa ČLOVEK uvádza lexikálnym posunkom mena. Následne sloveso klasifikátora ilustruje, že ľudský predmet, ktorý sa vyjadruje konkrétnym tvarom ruky – zovretá ruka so zakriveným ukazovákom a prostredníkom od seba – sa druhou aktívnou rukou oblúkovým pohybom pohybuje smerom z jedného miesta (z autobusu) na druhé miesto (na zem). Osoba znázornená zovretou rukou so zakriveným ukazovákom a prostredníkom od seba patrí do kategórie živých predmetov.
V tomto učebnom texte si spomenieme dva druhy klasifikátorov:
- klasifikátor celého predmetu (KLFCP) – odkazuje na celý objekt mena, ktorý môže byť živý alebo neživý, napríklad osoba, pavúk, strom, posteľ, budova. Daný klasifikátor predstavuje akúsi zmenšenú a zjednodušenú podobu predmetov;
- klasifikátor manipulácie (KLFM) – znázorňuje držanie či manipuláciu s objektom, ktorý môže byť živý alebo neživý, teda ide o reálne napodobňovanie činnosti manipulácie rúk s priamymi predmetmi, napríklad držanie dieťaťa, nosenie škatule, chytanie lopty, dotýkanie sa tlačidla, ťahanie lana.
Špecifikátory tvaru a veľkosti predstavujú jazykové prostriedky, ktoré bližšie určujú, špecifikujú podstatné mená, teda demonštrujú tvar a veľkosť predmetov. Správajú sa skôr ako prídavné mená. Môžeme uviesť príklad zhodného manuálneho posunku FOTOGRAFOVAŤ/FOTOGRAF/FOTOGRAFIA/FOTOAPARÁT, ktorý motorickou ikonickosťou znázorňuje cvaknutie spúšte na fotoaparáte. Pri konkrétnom upresnení pojmu fotografia môžeme k danému posunku pridať špecifikátor v tvare obdĺžnika. V prípade pojmu fotoaparát možno v závislosti od charakteristiky príslušného predmetu k danému posunku dodať špecifikátor tvaru valca, ktorý zastupuje objektív. Pri pojme fotograf je k príslušnému posunku možné pridať špecifikátor tvaru znázorňujúci celú postavu.
Výnimočné postavenie v kruhu špecifikátorov tvaru a veľkosti je špecifikátor osoby, ktorý sa modifikuje podľa referečných miest subjektu alebo objektu. Používa sa jednoručný posunok v tvare ruky, ktorý ikonicky ilustruje písmeno C – zovretá ruka so zakriveným ukazovákom a palcom bez dotyku. Pre intenzifikáciu sa používa iná forma posunku, a to dvojručný symetrický posunok v tvare ruky – plochá ruka so vztýčeným palcom. Výnimočne sa tvorí daný špecifikátor, ktorý smeruje k referečnému miestu posunkujúceho, čiastočne sa mení tvar ruky, ktorý vyzerá takto: ohnutá plochá ruka so vztýčeným palcom. Demonštratívne uvedieme dva príklady:
- Ja som nepočujúci. – môže sa artikulovať takto: IX1 NEPOČUJÚCI ŠPCO:osoba1, kde špecifikátor smeruje k referečnému miestu subjektu – posunkujúcemu;
- On je nepočujúci. – môže sa artikulovať takto: IX3 NEPOČUJÚCI ŠPCO:osoba3, kde špecifikátor smeruje k referečnému miestu subjektu – tretej osoby.
Poznámky:
1 - Pre lepšie pochopenie tejto oblasti môže poslúžiť aj táto elektronická vysokoškolská učebnica o klasifikátororch a špecifikátoroch, ktorá sa nachádza na tomto odkaze – tu.