Gramatika posunkov, viet a textov slovenského posunkového jazyka

2.2. Osobné zámená v singulári

Osobné zámená v SPJ ukazujú alebo odkazujú na jednotlivé osoby, ktoré môžu byť prítomné alebo neprítomné. Pomocou deiktickej akcie majú za hlavný cieľ identifikovať osobu či osoby v komunikácii. Majú zvyčajne formálnu podobu zovretej ruky so vztýčeným ukazovákom, ktorá smeruje k prítomnému alebo neprítomnému referentu (predmetu) v posunkovom priestore. Zámeno prvej osoby v singulári (v jednotnom čísle) smeruje k sebe, k hrudi posunkujúceho. Zámeno druhej osoby smeruje k prítomnému adresátovi, ktorý stojí oproti posunkujúcemu, teda indexuje do stredu posunkového priestoru. Zámeno tretej osoby smeruje na neadresovanú osobu (tretiu osobu), ktorá sa nachádza mimo adresáta.

Obr. č. 4: Referenčné miesta osôb vytvárané v syntaktickom priestore

Rozdiel medzi zámenami druhej a tretej osoby je v smere pohľadu očí posunkujúceho, orientácie hlavy, hornej časti tela a rúk. Pri odkazovaní na druhú osobu sú štyri uvedené artikulátory v jednej rovnakej línii smerom na referenčné miesto adresáta. Pri odkazovaní na neadresovanú osobu smerujú tri nemanuálne artikulátory (oči, hlava a horná časť tela) k adresátovi, avšak ruka indexuje na referenčné miesto tretej osoby.

Ďalší rozdiel medzi nimi je v umiestnení referenčného miesta. Kým referenčné miesto adresáta, ktorý je oproti posunkujúcemu, je relatívne stabilné a referenčné miesto neadresovanej osoby nie je stabilné, závisí to od prítomnosti alebo neprítomnosti referenta. Ak je referent prítomný, posunkujúci použije index a súčasne poukazuje na miesto, kde sa referent konkrétne nachádza. Ak však referent prítomný nie je, posunkujúci môže pre neadresovanú osobu určiť referenčné miesto v posunkovom priestore dvoma spôsobmi: a) referenčné miesto môže byť nejakým spôsobom motivované, napríklad poukázanie na stoličku, kde neadresovaná osoba zvyčajne sedí, či na miesto, kde daná osoba obvykle stojí; b) referenčné miesto môže byť na pravej alebo ľavej strane posunkového priestoru. Posunkujúci, ktorý je pravák, si obvykle najprv vyberie referenčné miesto na pravej strane posunkového priestoru a posunkujúci, ktorý je ľavák, si zvyčajne vyberie ľavé miesto. O ďalšej tretej osobe môže pravák odkázať na ľavé miesto a ľavák na pravé miesto. Zväčša je negramatické indexovať dva rôzne referenty na rovnakom alebo podobnom referenčnom mieste.

Na manuálnom poukázaní na referenta – neadresovanú osobu, sa súčasne podieľajú častejšie nemanuálne artikulátory, a to orientácia hlavy a hornej časti trupu alebo len orientácia hlavy smerovaná k jednému referenčnému miestu. Pokiaľ ide o dve neadresované osoby, tak sa presmeruje najprv orientácia hlavy a tela či orientácia hlavy na jedno referenčné miesto tretej osoby, následne pohybom hlavy a tela na druhé – protikladné referenčné miesto.

Ak posunkujúci chce odkázať na prítomného referenta, ktorý je za telom posunkujúceho alebo vedľa posunkujúceho, ktorý sa nachádza ďalej od neho na tej strane aktívnej ruky posunkujúceho, používa sa len tvar ruky, a to zovretá ruka so vztýčeným palcom, keďže artikulácia danej ruky je fyzicky jednoduchšia.