Základná charakteristika posunkového jazyka

3. Typy priestoru artikulované v posunkovom priestore

Posunkový jazyk sa prejavuje, artikuluje v tzv. trojdimenzionálnom priestore, konkrétne v posunkovom priestore, ktorý je ohraničený troma líniami:

• vertikálne – nad temenom hlavy až po boky, 
• horizontálne – od ľavého lakťa až po pravý lakeť voľne ohnutých rúk,
• sagitálne – rovina hrude až po dosah prstov voľne ohnutých rúk.

V posunkovom jazyku môžeme rozlíšiť tri typy priestoru, ktoré posunkujúci využíva pri posunkovom prejave: a) reálny priestor, b) topografický priestor a c) syntaktický priestor (Johnston – Schembri, 2007).

Reálny priestor predstavuje taký priestor, ktorý v danej komunikačnej situácii obklopuje posunkujúceho a jeho adresáta. Posunkujúci pomocou deiktických prostriedkov priamo odkazuje na predmety skutočnosti prítomné v priestore, ako sú kamera, monitor, notebook a fixka. Následne adresát chápe prejav posunkujúceho prostredníctvom deiktických prostriedkov. 

Topografický priestor predstavuje taký priestor, v ktorom sa znázorňuje skutočné rozmiestnenie predmetov v reálnom alebo imaginárnom priestore. Pri uplatnení reálneho priestoru posunkujúci podľa zrakového vnímania skutočnosti popisuje napríklad zariadenie izby, predmety na ihrisku, obchody v nákupnom centre a naznačuje vzťahy medzi nimi. Priblížime príklad reálneho opisu našej učebne z pohľadu posunkujúceho. Na ľavej strane je stôl s počítačom. Za nimi sú usporiadané lavice a za každou lavicou sú stoličky. V ľavom rohu sa nachádza kopírovací stroj, zatiaľ čo v pravom rohu je kôš. Na pravej bočnej strane sú vešiaky. Na strope visí dataprojektor, ktorý premieta na stenu pravej strany za posunkujúceho. Na strope sú tiež obdĺžnikové neónové lampy. Na stene ľavej strany za posunkujúceho je tabuľa a za ňou v kúte je umývadlo. Na ľavej bočnej strane sú tri okná. Imaginárny priestor, v ktorom sa neodráža reálny priestor, posunkujúci používa napríklad na popis kúpu budúceho bytu, návrh stavby domu, návrh záhrady, návrh kresby prírody na plátne (na ľavej strane sú stromy, v strede sa nachádza jazierko, ďalej od neho na pravej strane je čln a na pravej strane sú skaly).

Syntaktický priestor označuje taký priestor, ktorý nemá žiadny vzťah k skutočnému svetu, jeho podoba je daná konvenčne, teda dohodou medzi posunkujúcimi daného jazyka. Syntaktický priestor je vytvorený v jazyku. Týka sa to napríklad vyjadrenia času, ktorý môžeme znázorniť na pomyselnej časovej osi nad ramenom: minulosť sa produkuje za telom, čo značí, že je za nami (napr. VČERA, PRED=DVOMA=ROKMI, MINULÝ=TÝŽDEŇ); prítomnosť sa vykazuje tesne pred telom, čo označuje aktuálny čas (napr. DNES, TERAZ); a budúcnosť sa realizuje o niečo ďalej od tela, čo signalizuje, že je pred nami (napr. O=2=ROKY, O=3=TÝŽDNE, ZAJTRA, BUDÚCNOSŤ). Týka sa to aj osobných zámen: JA – pohybom sa smeruje k hrudi posunkujúceho, TY – pohybom sa smeruje k pozícii adresáta, ON/ONA – pohybom sa smeruje kolmo napravo/naľavo na pozíciu vedľa posunkujúceho.